Brief Historical Summary

This breed has its origin in the province of Cordoba, in the central (Mediterranean) region of the Republic of Argentina. Its creator was Dr. Antonio Nores Martinez, a (renowned) doctor and member of a traditional local family. In 1928, his passion for dogs, perhaps a family legacy, led him to set the bases and a standard for a new dog breed which he named: Dogo Argentino. His work was based upon the methodical crossbreeding of several pure breeds with the old fighting dog from Cordoba, a dog which was very strong and vigorous but lacked psychic and genetic stability. This local breed had been the product of the crossbreeding among Mastiffs, Bulldogs and Bull Terriers and was widely known and appreciated by fervent dog-fight fans, a very popular activity at the time which embraced all social classes.

1950's, Dr. Augustin Nores Martinez with dogs Kob and Chaira

After a thorough and minute character study and selection, through different generations, Dr. Nores Martinez accomplished his purpose, obtaining the first family. At the beginning it was generally considered a dog for fighting but Dr. Nores Martinez's liking for hunting led him to take the dog to one of his habitual hunting trips, where the new breed demonstrated its skills, thus becoming a key figure in all his trips. Thus it became quickly an excellent big-game hunting dog. With the passing of time, this adaptating capacity has made this dog very versatile as regards functions; it has proved to be a noble companion and a loyal and insurmountable protector of those it loves. Its strength, tenacity, sharp sense of smell and bravery make it the best dog among those used for hunting wild boars, peccaries, pumas and other country predators which can be found in the vast and heterogeneous areas of the Argentinean territory. Its harmony, balance and its excellent athletic muscles are ideal characteristics for enduring long trips in any weather conditions and then fighting fiercely with the pursued prey.

Mancha del Chubut, first dogo argentino champion

On May 21st 1964, this breed was acknowledged by the Federación Cinológica Argentina and by the Argentinean Rural Society, which opened their studbook to initiate registry.

Legendary Tilcara

It was not until July 31st 1973 that the breed was accepted by the Fédération Cynologique Internationale as the first and only Argentinean breed, thanks to the great passion, work and effort of Dr. Augustin Nores Martinez, its creator's brother and successor.

70's - Augustín Nores Martínez on the left

1980's, Buenos Aires, female Mina de Ňa Pancha

 

Dogo Argentino

FCI Standard No.292/29.1.1999/GB

Translation: Club del Dogo Argentino « Dr Antonio Nores Martinez », Federación Cinológica Argentina and Mrs R. Binder
Origin: Argentina
Date of publication of the original valid standard: 29.01.1999
Utilization: Big-game hunting dog
FCI classifying: Group 2 - Schnauzer and Pinscher, Molossians and Swiss Mountain- and Cattledogs
Section 2.1 - Molossian type, Mastiff type
Without working trial

General Appearance

Molossian normal type, mesomorphic and macrothalic, within the desirable proportions without gigantic dimensions. Its aspect is harmonic and vigorous due to its powerful muscles which stand out under the consistent and elastic skin adhered to the body through a not very lax subcutaneous tissue. It walks quietly but firmly, showing its intelligence and quick responsiveness and revealing by means of his movement his permanent happy natural disposition. Of a kind and loving nature, of a striking whiteness, its physical virtues turn it into a real athlete.

Important Proportions

As a mesomorphic animal, no part stands out from the whole body which is harmonic and balanced. Mesocephalic, its muzzle should be as long as its skull. The height at the withers is equal to the height at the croup. The depth of the thorax equals 50% of the height at the withers. The length of the body exceeds the height at the withers by 10%.

Behaviour and Temperament

It is cheerful, frank, humble, friendly, and not a hard barker, always conscious of its power. It should never be aggressive, a trait that should be severely observed. Its domineering attitude makes it continuously compete for territory with specimens of the same sex, most noticeable behaviour in males. As a hunter, it is smart, silent, courageous and brave.

Head

Of mesocephalic type, it looks strong and powerful, without abrupt angles or distinct chiselling. Its profile shows an upper line which is concave - convex : convex at the skull because of the prominence of its masticatory muscles and its nape; and slightly concave at the foreface. The head joins the neck forming a strong muscular arch.

Cranial Region

Skull: Compact, convex in the front to back and transverse direction. Its zygomatic arches are far apart from the skull, forming a large temporal cavity which enables the large development of the temporal muscle. Its occipital bone is not very prominent due to the strong muscles of the nape. The central depression of the skull is slightly noticeable.
Stop: Slightly defined, as a transition from the convex skull region to the slightly concave foreface. From the side, it shows a definite profile due to the prominence of the superciliary ridges.

Facial region

As long as the skull.
Nose: Ample nostrils. Black pigmentation. It is slightly elevated forwards, finishing off the concave profile of the muzzle. From the side, the front line is perpendicular and straight, coinciding with the maxillary edge or slightly projected forward.
Muzzle: Strong, a bit longer than deep, well developed in width, with sides slightly converging. The upper line is slightly concave, an almost exclusive trait of the Argentinean Dogo. Lips: Moderately thick, short and tight. With free edges, preferably with black pigmentation.
Jaws/Teeth: Jaws strong and well adapted; no under-or overshot mouth. The jaws should be slightly and homogeneously convergent. They ensure maximum bite capacity. Teeth big, well developed, firmly implanted in line, looking clean without caries. A complete dentition is recommended, priority being given to the homogeneous dental arches. Pincer bite, though scissor bite is accepted.
Cheeks: Large and relatively flat, free from folds, bulges or chiselling, covered by strong skin.
Eyes: Dark or hazel coloured, protected by lids preferably with black pigmentation though the lack of pigmentation is not considered a fault. Almond-shaped, set at medium height, the distance between them must be wide. As a whole, the expression should be alert and lively, but at the same time remarkably firm, particularly in males.
Ears: High and laterally inserted, set well apart due to the width of the skull. Functionally, they should be cropped and erect, in triangular shape and with a length which does not exceed 50% of the front edge of the auricle of the natural ear. Without being cropped, they are of mid-length, broad, thick, flat and rounded at the tip. Covered with smooth hair which is a bit shorter than on the rest of the body; they may show small spots, not to be penalized. In natural position they hang down covering the back of the cheeks. When the dog is alert they may be half-erect.

Neck

Of medium length, strong and erect, well muscled, with a slightly convex upper line. Truncated cone-shaped, it joins the head in a muscular arch which hides all bony prominences in this part, and fits to the thorax in a large base. It is covered by a thick and elastic skin that freely slips over the subcutaneous tissue which is a bit laxer than on the rest of the body. It has non-pendent smooth folds at the height of the throat, a fundamental trait for the function of the animal. The coat in this part is slightly longer than on the rest of the body.

Body

The length of the body (from the point of the shoulder to the point of the buttock) exceeds the height at the withers by 10%.
Upper line: Level; the withers and the pin bones of the croup are at the same height, constituting the highest points.
Withers: Large and high.
Back: Large and strong, with fully developed muscles forming a slight slope towards the loins.
Loins: Strong and hidden by the developed lumbar muscles which form a median furrow along the spine. Slightly shorter than the dorsal region, rising very slightly to the top of the croup. The development of muscles in the parts of the upper line causes the dogs to show a slightly depressed profile without being actually so, which is enhanced in adults due to the fully developed dorsal and spinal muscles.
Croup: Of medium length, large and muscular; slightly showing the tips of both ilium and ischium. Its width is equal or a bit less than that of the thorax; the angle to the horizontal is of about 30°, thus the upper line falling in a slightly convex slope towards the insertion of the tail.
Chest: Broad and deep. The tip of the breastbone is level with the tip of the shoulder joint (scapulo-humeral joint) and the sternal line of the thorax is level with the elbow line. Large thorax providing maximum respiratory capacity, with long and moderately curved ribs which join the breastbone at the height of the elbow line.
Abdomen: Slightly tucked up beyond the bottom line of the thorax, but never greyhound-like. Strong with good muscular tension as well as in the flanks and loins.

Tail

Set medium high, with 45° angle to the upper line. Sabre- shaped, thick and long, reaching to the hocks but not further down. At rest it hangs down naturally; when the dog is in action, it is slightly raised over the upper line and constantly moving sidewards. When trotting, it is carried level with the upper line or slightly above.

Limbs

Forequarters

As a whole, they form a sturdy and solid structure of bones and muscles, proportionate to the size of the animal. Forelegs straight and vertical, seen from the front or in profile.
Shoulders: High and proportioned. Very strong, with great muscular contours without exaggeration. Slanting of 45° to the horizontal.
Upper arm: Of medium length, proportionate to the whole. Strong and very muscular, with an 45° angle to the horizontal.
Elbows: Sturdy, covered with a thicker and more elastic skin, without folds or wrinkles. Naturally situated against the chest wall of which they seem to be part.
Forearm: As long as the upper arm, perpendicular to the horizontal, straight with strong bone and muscles.
Pastern joint: Broad and in line with the forearm, without bony prominences or skin folds.
Pastern: Slightly flat, well boned, slanting of 70 to 75° to the horizontal plane .
Front feet: Rounded; with short, sturdy, very tight toes. Fleshy, hard pads, covered by black and rough-to-the-touch skin.

Hindquarters

With medium angulation. As a whole, they are strong, sturdy and parallel, creating the image of the great power their function requires. They ensure the proper impulsion and determine the dog's characteristic gait.
Upper thigh: Length proportionate to the whole. Strong and with fully developed and visible muscles. Coxo-femoral angle close to 100°.
Stifles: Set in the same axis as the limb. Femoral-tibial angle close to 110°.
Lower thigh: Slightly shorter than the upper thigh, strong and with similarly developed muscles.
Hock joint / Hock: The tarsus-metatarsus section is short, strong and firm, ensuring powerful propelling of the hind limb. Sturdy hock joint with a noticeable calcaneus (tip of hock). The angle at the hock joint is close to 140°. Sturdy hock, almost cylindrical and at 90°. If present, dewclaws should be removed.
Hind feet: Similar to forefeet, though slightly smaller and broader, but with the same characteristics.

Gait / Movement

Agile and firm; with noticeable modification when showing interest in something, changing into an erect attitude and responding to reflexes quickly, typical for this breed. Calm walk, extended trot, with a good front suspension and a powerful rear propelling. At gallop, the dog shows all of its energy displaying its power fully. The four feet leave simple, parallel traces. Ambling (pacing) is not accepted and is considered a serious fault.

Skin

Homogeneous, slightly thick, but smooth and elastic. Adhering to the body through a semilax subcutaneous tissue which ensures free movement without forming relevant folds, except for the neck area where the subcutaneous tissue is laxer. With as little pigmentation as possible, through this increases with the years. An excessive pigmentation of the skin is not accepted. Preference should be given to dogs with black pigmentation of the rims of labial and palpebral mucous membranes.

Coat

Hair

Uniform, short, plain and smooth to the touch, with an average length of 1,5 to 2 cm. Variable density and thickness according to different climates. In tropical climates the coat is sparse and thin (letting the skin shine though and making pigmented regions visible which is not a cause of penalty). In a cold climate it is thicker and denser and may present an undercoat.

Colour

Completely white; only one black or dark coloured patch around the eye may be admitted, provided that it does not cover more than 10% of the head. Between two dogs of equal conformation, the judge should always choose the whiter one.

Size

Height at the withers: Dogs: 62 to 68 cm, bitches: 60 to 65 cm.

Faults

Any departure from the foregoing points should be considered a fault and the seriousness with which the fault should be regarded should be in exact proportion to its degree.

Serious Faults

  • Poor bone and muscle development (weakness).
  • Nose with little pigmentation.
  • Pendulous lips.
  • Small, weak or decayed teeth. Incomplete dentition.
  • Eyes excessively light; entropion, ectropion.
  • Barrel chest; keel chest.
  • Flat ribs.
  • Excessive angulations of the hindquarters.
  • Hock too long.
  • Untypical movement.
  • Excessive skin pigmentation in young dogs.
  • Appearance of small areas with coloured hairs.
  • Unsteady temperament.

Disqualifying Faults

  • Nose without pigmentation.
  • Over- or undershot mouth.
  • Light blue eyes; eyes of different colour (heterochromia).
  • Long coat.
  • Patches in the body coat. More than one patch on the head.
  • Height under 60 cm and over 68 cm.
  • Aggressiveness.

N.B.

Male animals should have two apparently normal testicles fully descended into the scrotum.

Krátky historický prehľad

Plemeno argentínska doga pochádza z provincie Cordoba, ktorá sa nachádza v centrálnych oblastiach republiky Argentína. Zakladateľom plemena je Dr. Antonio Nores Martinéz, lekár z tamojšej rodiny starousadlíkov. Jeho vášnivá láska k psom a takisto aj rodinná tradícia ho viedli k tomu, aby v roku 1928 zostavil štandard so základnými charakteristikami nového plemena psov, ktoré nazval argentínska doga. Najskôr začal so systematickým krížením rôznych čistokrvných psov so starým bojovým psom z Cordoby, čo bol veľmi silný a mohutný pes, ktorý bol však povahou nevyrovnaný a geneticky neupevnený. Bol výsledkom kríženia rôznych plemien, napríklad mastinov, buldogov a bulteriérov. Vo svojej dobe boli títo psi veľmi známi a u nadšených a fanatických milovníkov psích zápasov veľmi obľúbení. Medzi týmito obdivovateľmi psích zápasov boli ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti a ich koníček sa vtedy ešte považoval za normálnu zábavu. Vďaka prísnej selekcii a rastúcej kontrole povahy dosiahol Dr. Nores Martinéz po niekoľkých generáciách svoj cieľ, pretože sa mu podarilo vyšľachtiť prvú "rodinu" so stabilne dedenými vlastnosťami.

50-te roky, Dr. Augustin Nores Martinez so psami Kob a Chaira

Spočiatku považovali všetci tohoto psa za bojové plemeno, ale Dr. Nores Martinéz, vášnivý lovec, používal tohoto psa na svojich obvyklých lovoch na veľkú zver, pričom sa u psov tohoto plemena prejavili natoľko užitočné vlastnosti, že sa čoskoro stal pri podobných lovoch nenahraditeľným pomocníkom. Tak sa v priebehu krátkej doby premenil na vynikajúceho poľovného psa na veľkú zver. Počas pár rokov prešiel ďalšou zmenou funkcie, pretože sa z neho vyvinul všestranný spoločenský pes a verný a nepodplatiteľný obranca svojho pána. Jeho sila, tvrdohlavosť, čuch a jeho odvaha sú nedostižné medzi svorkovými psami pri love na čiernu zver, pumy a ďalšiu škodnú zver, ktorá žije v ďalekých a členitých oblastiach Argentíny a ktorá robí škody na dobytku i poľnohospodárskych kultúrach tamojších farmárov. Harmonický súlad a vynikajúce osvalenie, ktoré pripomína trénovaného atléta, to sú ideálne predpoklady k tomu, aby mohol pes tohoto plemena prekonávať dlhé cesty za rôznych klimatických podmienok a aby bol schopný obstáť v tvrdých bojoch s prenasledovanými zvieratami.

Mancha del Chubut, prvý dogo argentino šampión

Dňa 21.5.1964 bolo toto plemeno uznané ako prvé argentínskym kynologickým zväzom za samostatné plemeno a od tej doby sa títo psi registrujú v plemennej knihe argentínskej agronomickej spoločnosti Sodiedad Rulal Argentina.

Legendárny Tilcara

Neskôr dňa 31.7.1973, bolo toto plemeno uznané ako prvé a jediné argentínske plemeno taktiež aj medzinárodnou kynologickou federáciou FCI a stalo sa tak vďaka neúnavným snahám Dr. Augustína Noresa Martinéza, ktorý bol bratom zakladateľa plemena a pokračoval v jeho diele.

Sedemdesiate roky - vľavo Augustín Nores Martínez

Osemdesiate roky, Buenos Aires, sučka Mina de Ňa Pancha

 

Argentínska doga - Dogo Argentino

FCI Štandard č.292/29.1.1999/D

Krajina pôvodu: Argentína
Použitie: Lovecký pes na veľkú zver
Klasifikácia FCI: Skupina 2 - Bradáči a pinčovia, molossovia a švajčiarski salašnícki psi
Podskupina 2.1 - Molossovia, dogovití psi
Bez skúšky z výkonu

Celkový vzhľad

Celým svojím vzhľadom normálny pes molosského typu, stredných proporcií, v požadovanom rámci veľký, ale nie obrovský. Jeho vzhľad je harmonický a plný sily, pretože obrysy jeho mohutného osvalenia sú zdôraznené pevnou, pružnou a (vzhľadom k málo pružným tkanivám v podkoží) k telu pevne priliehajúcou kožou. Jeho pohyb je kľudný a sebaistý, jeho reakcie sú cielené a rýchle. V jeho pohybe sa neustále prejavuje radosť. Povaha je príjemná a láskyplná, jeho biela farba je nápadná a fyzické schopnosti z neho činia skutočného atléta.

Dôležité proporcie

Pretože ide o psa stredných proporcií, nie sú v jeho harmonickom a vyváženom celkovom vzhľade žiadne zvláštnosti. Taktiež aj hlava je stredných proporcií. Papuľa je rovnako dlhá ako mozgovňa. Kohútiková výška odpovedá výške zadku. Hĺbka hrudníka odpovedá asi 50 % kohútikovej výšky. Dĺžka trupu prekračuje kohútikovú výšku o 10 %.

Chovanie a povaha

Veľmi prirodzená, nenáročná, priateľská, šteká málo a je si dobre vedomý svojej sily. Nikdy nesmie byť agresívny, to je povahový rys, ktorý musí byť dokonale pod kontrolou. Jeho dominancia ho neustále nabáda k bojom o svoje teritórium, to hlavne platí o jedincoch rovnakého pohlavia, a to je vlastnosť nápadná hlavne u psov. Pri love je bystrý a bezhlučný, taktiež odvážny a bojovný.

Hlava

Stredných proporcií, silného a ťažkého vzhľadu, bez ostrých hrán, alebo nápadného cizelovania, profil je konkávne konvexný. Mozgová časť je vďaka obrysom žuvacích a šijových svalov konvexná, chrbát nosa je veľmi ľahko konkávny. Hlava tvorí s krkom silný oblúkovito zakrivený svalnatý celok.

Mozgová časť

Lebka: Masívna, konvexná pri pohľade spredu i z profilu. Jarmové oblúky sú dostatočne výrazné a tvoria hlbokú priehlbeň spánkov, ktorá dovoľuje silný vývoj spánkového svalu. Týlny hrboľ nesmie vystupovať, silné žuvacie svaly šije ho prakticky zakrývajú. Stredová ryha na mozgovni je málo zreteľná.
Stop: Na prechode konvexného priebehu mozgovej časti k ľahko konkávnemu chrbtu nosa je len slabo vyvinutý. Pri pohľade zo strany tvorí jeho obrys jasne rezaný reliéf nadočnicových oblúkov.

Tvárová časť hlavy

Nos: Čierne pigmentovaný, nosné dierky sú široko otvorené. Smerom dopredu je ľahko vyhrnutý, pretože sa nachádza na konci konkávnej línie chrbtu nosa. Pri pohľade z profilu je predná strana rovná a zvislá, nachádza sa na rovnakej priamke s predným okrajom hornej čeľuste, alebo veľmi ľahko pred ňou.
Papuľa: Silná, dĺžka o niečo presahuje hĺbku, dobre vyvinuté šírky s ľahko konvergujúcimi bočnými plochami. Chrbát nosa je ľahko konkávny, čo je znak, ktorý sa vyskytuje takmer iba u argentínskej dogy. Pysky: Stredne silné, krátke a tesne priliehajúce, s voľnými, čierne pigmentovanými okrajmi.
Čeľuste a zhryz: Čeľuste silné a oproti sebe dobre postavené, bez predkusu a bez podkusu. Obe strany čeľustí sa veľmi ľahko a rovnomerne zbiehajú. Silné a veľké zuby, dobre vyvinuté, pravidelne usporiadané, pevne usadené v čeľustiach, bez stôp zubného kazu. Doporučuje sa úplný chrup, ale väčší význam má pravidelné usporiadanie zubov. Žiadaný je kliešťový skus, nožnicový skus je prípustný.
Líce: Široké a spolovice ploché, bez vrások, bez oblúkov a cizelovania, pokryté silnou kožou.
Oči: Tmavo hnedé až orieškovo hnedé, chránené očnými viečkami prednostne s čiernymi okrajmi, avšak čiastočná depigmentácia očných viečok sa nesmie považovať za vadu. Oči sú mandľového tvaru, uložené stredne vysoko a posadené ďaleko od seba. Celkovo majú pôsobiť dojmom pozornosti a činorodosti, ale nikdy nesmú pôsobiť vyslovene tvrdo, čo platí zásadne o samcoch.
Uši: Vysoko nasadené a vzhľadom k veľkej šírke lebky ďaleko od seba. Vzhľadom k pôvodnému použitiu psa by mali byť uši kupírované a vzpriamené, trojuholníkového tvaru a v dĺžke, ktorá nepresahuje 50% dĺžky predného okraja ušného boltca. Ak nie sú kupírované, sú strednej dĺžky, široké, silné, plocho priliehajúce a na špičke zaoblené. Srsť je hladká a o niečo kratšia ako na ostatných častiach tela psa. Na ušiach sa môžu objavovať malé škvrnky, ale ich výskyt sa nepostihuje. Nekupírované uši sú nesené prirodzene vysiace a prekrývajú zadnú časť líca. Pri vzdbudenej pozornosti môžu byť napoly vztýčené.

Krk

Strednej dĺžky, silný, nesený zdvihnutý. Osvalenie je dobre vyvinuté a horná línia je ľahko klenutá. Tvarom sa podobá komolému kužeľu. Pri nasadení hlavy tvorí osvalenie ľahký oblúk, ktorý zakrýva akékoľvek nerovnosti kostry v tejto oblasti, jeho široká základňa dobre prechádza do hrudníka. Kondenzátor je pokrytý pružnou a silnejšou kožou na hrdle, ktorá sa môže voľne kĺzať po podkožných tkanivách, pretože je tu voľnejší než na ostatných častiach tela. Na hrdle sa tvoria jemné vrásky, nie však visiaci lalok. Tento znak je pre funkčnosť zvieraťa veľmi dôležitý. Srsť v tejto oblasti je trochu dlhšia.

Trup

Dĺžka trupu (od ramenného kĺbu až po sedaciu kosť) presahuje kohútikovú výšku zhruba o 10%.
Horná línia: Rovná, kohútik a vrcholky panvovej kosti sú v rovnakej výške a tvoria najvyššie body tejto línie.
Kohútik: Široký a vysoký
Chrbát: Široký a silný, so silno vyvinutým svalstvom, čo spôsobuje ľahko klesajúcu líniu smerom k bedrám.
Bedrová partia: Silná, vďaka výrazne vyvinutému svalstvu bedier spôsobuje, že sa pozdĺž chrbtice tvorí ľahká pozdĺžna priehlbeň, kontúry sa tak trochu strácajú. Bedra sú kratšie ako chrbát a smerom k hrebeňu zadku ľahko stúpajú. Celkový vývin osvalenia pozdĺž celej hornej línie pôsobí dojmom ľahko spadajúcich línií, čo však nezodpovedá skutočnosti. U dospelých psov je tento dojem vzhľadom k silno vyvinutému svalstvu chrbta ešte silnejší.
Zadok: Strednej dĺžky, široký s dobre vyvinutým svalstvom, ktoré takmer zastiera hrebeň bedrovej kosti a vrchol kosti krížovej. Zadok je rovnako široký ako hrudník, alebo trochu užší. Zadok je horizontálne sklonený pod uhlom zhruba 30°, horná línia ľahko klesá smerom k nasadeniu chvosta.
Hruď: Široká a hlboká. Vrchol hrudnej kosti sa nachádza na rovnakej úrovni ako vrchol ramenného kĺbu a dolná línia hrudníku dosahuje na úroveň lakťov.
Dolná línia a brucho: Mierne vtiahnuté nad dolnú líniu hrudníka, ale nikdy nie toľko ako u chrta. Silné. Slabiny a brucho s rovnakým svalovým tonusom.

Chvost

Stredne vysoko nasadený, s hornou líniou tvorí uhol 45°. Šabľovito zahnutý, dlhý a silný, dosahujúci k pätám, ale nepresahuje ich. V kľude je prirodzene zvesený, v akcii sa chvost trochu zdvíha nad hornú líniu, v kluse je nesený nad hornou líniou, alebo trochu vyššie.

Končatiny

Hrudné končatiny

Celkovo tvoria s telom harmonicky silný celok kostí a svalov. Pri pohľade zo strany i spredu sú končatiny postavené zvislo.
Plece: Lopatky sú vysoké a dobrých proporcií, veľmi silné s veľkými, zreteľne modelovanými, ale nie prehnane vyvinutými svalmi. Vzhľadom k horizontále sú postavené pod uhlom 45°.
Nadlaktie: Strednej dĺžky a zodpovedajúcej celku. Silné a výrazne osvalené, vzhľadom k horizontále sú postavené pod uhlom 45°.
Lakte: Robustné, pokryté silnejšou a pružnou kožou, bez vrások a záhybov. Prirodzene priliehajú k stenám hrudníku a zdajú sa byť s nimi spojené.
Predlaktie: Rovnako dlhé ako nadlaktie, postavené kolmo k zemi. Kosti mohutné a rovné, s dobre vyvinutým svalstvom.
Zápästný kĺb: Široký, tvorí predĺženie predlaktia, bez kostných výrastkov a vrások kože.
Predné nadprstie: Značne ploché, dobrej substancie kostí, s horizontálou tvorí uhol 70 - 75°.
Labky hrudných končatín: Guľaté, s krátkymi, silnými a dobre zovretými prstami. Vankúšiky labiek sú mäsité, tvrdé, pokryté silnou kožou, drsnou na dotyk.

Panvové končatiny

Primerane uhlené. Celkovo sú silné, mohutné a rovnobežne postavené. Pôsobia dojmom sily a výkonu, čo vyžaduje ich funkcia, pretože z nich vychádza silný posun, ktorý je rozhodujúci pre typický pohyb.
Stehná: V dĺžke odpovedajúcej celku, silné s viditeľne veľmi výrazne vyvinutým osvalením. Uhol bedrového kĺbu je zhruba 100°.
Koleno: Postavené v rovnakej osi ako zvyšok končatiny, uhol medzi stehennou a holeňovou kosťou je približne 110°.
Lýtková časť: Značne kratšia ako stehno, silná. Vedie výborne vyvinuté svalstvo.
Pätový kĺb a zadné nadprstie (nart): Celkovo sú pätový kĺb a nart krátke, silné a mohutné. Zaručujú silný posun panvových končatín. Nart je silný a päta je dobre badateľná. Pätový kĺb tvorí uhol zhruba 140°. Nart je silný, takmer valcovitý a k horizontále je postavený pod uhlom približne 90°. Ak sa objavia paspárky (vlčie pazúry), musia byť odstránené.
Labky panvových končatín: Podobne ako u labiek hrudných končatín, avšak panvové sú iba o niečo málo menšie a širšie, inak majú rovnaké vlastnosti.

Koža

Po celom tele silná, ale mäkká a pružná. Dobre priliehajúca k telu, vzhľadom k povoleným tkanivám sa na svojej podložke ľahko pohybuje, okrem voľnejšej kože na krku, kde je väzivo podkožia mimoriadne voľné, netvorí žiadne podstatné vrásky. Koža je čo najmenej pigmentovaná, aj keď vekom pigment pribúda. Nadmerne pigmentovaná koža je neprípustná. Uprednostňuje sa pigment na okrajoch slizníc pyskov a okrajoch očných viečok.

Osrstenie

Jednotne krátka, hladká, mäkká na dotyk a zhruba 1,5 až 2 cm dlhá. Hustota srsti sa líši podľa klimatických podmienok. V tropických podmienkach je osrstenie redšie, takže môžu presvitať pigmentové škvrny na koži, čo by však nemalo byť príčinou ku zníženiu známky pri hodnotení. V chladnom podnebí je srsť hustejšia a silnejšia a môže sa dokonca vytvárať i podsada.

Farba

Čisto biela. Okolo oka je farebná škvrna čiernej, alebo tmavej farby prípustná. Táto škvrna nesmie presahovať 10% celkovej plochy hlavy. U rovnako kvalitných jedincov by mal rozhodca vždy uprednostniť psa, ktorého srsť je čo najbelšia.

Veľkosť/hmotnosť

Kohútiková výška: Psi 62 až 68 cm, feny 60 až 65 cm.

Vady

Akákoľvek odchýlka od vyššie uvedených bodov sa musí posudzovať ako vada, ktorej hodnotenie musí byť adekvátne v presnom pomere k stupňu odchýlky.

Ťažké vady

  • Nedostatočný vývin svalov a kostí (slabosť).
  • Málo pigmentovaný nos.
  • Visiace pysky.
  • Malé, slabé, alebo pokazené zuby, neúplný chrup.
  • Príliš svetlé oči. Entropium, alebo ektropium.
  • Sudovitý hrudník, kýlu podobný hrudník.
  • Ploché rebrá.
  • Prehnané uhlenie panvových končatín.
  • Príliš dlhý nart.
  • Netypický pohyb.
  • Prehnaná pigmentácia kože u mladých psov.
  • Malé oblasti s farebnými chlpmi.
  • Nervózny, nevyrovnaný temperament.

Diskvalifikačné vady.

  • Úplne depigmentovaný nos.
  • Predkus alebo podkus.
  • Modré oči, alebo oči rôznych farieb.
  • Hluchota.
  • Dlhá srsť.
  • Farebné škvrny v srsti na tele. Viac ako jedna farebná škvrna na hlave.
  • Veľkosť pod 60 cm, alebo nad 68 cm.
  • Agresivita.

Poznámka

Psy musia vykazovať dva viditeľné, normálne vyvinuté semenníky, nachádzajúce sa úplne v miešku.